Starší dotaz #1903

Dobry den, sme s priatelom spolu rok a 8 mesiacov spolu byvame. Je velmi chapavy a tolerantny, urobi, co mi na ociach vidi. pripadam si vsak strasne, pretoze si to akoby ani neviem vazit. mam ho rada, ale nepotrebujem, aby pre mna robil vsetky tie pekne prekvapenia. mam potom vycitky, ze ja pre neho tolko nerobim a ze dostavam, ale nedavam. je mi z toho smutno, to mu mam povedat, aby to nerobil? robi to, pretoze chce, ja viem. ale aj tak mam vycitky, ze on by si asi zasluzil viac. chceme mozno kazdy nieco ine. ja potrebujem vela priestoru pre seba, ktory mi on aj dava, teda snazi sa. aj ked ja by som potrebovala byt sama mozno viac. a mozno uplne. nevyznam sa v sebe. teraz by som chcela byt sama, ale to je tazke, ked spolu byvame.riesim momentalne hlavne pracu a skolu, vztah preto radsej ani nechcem rozoberat. priatel je v podstate skvely. alebo len hladam nieco ine. pre mna je velmi dolezite, aby sme sa vedeli porozpravat. priatel toho vela nenahovori a intelektualne je sikovny, al evobec nie ambiciozny, a mne to trochu prekaza. potom sa s nim nudim. predtym som mala partnera, s ktorym sme sa rozpravali niekolko hodin a nenudila som sa. terajsi partner mi rozprava, ako ma zboznuje, ale ja to nepotrebujem stale pocuvat. citim, ze ma ma rad, a to je to, co si naozaj vazim. je mi oporoum, ale staci to? hladam si potom ine aktivity, lebo len vedla seba lezat je pre mna velka nuda.niekedy je to fajn, ale ked ideme von, musim stale vymyslat temy a aj tak vediem viac menej monolog. a to ma uz nebavi. na druhej strane mi niektori vravia, ze je dolezite, ze mi pomaha v domacnosti, podrzi ma, ked mi je tazko, v tom je skvely. a ze na rozpravanie si mam najst priatelov. mozno maju pravdu. vyhovuje mi byt v partnerstve dominantnou, ale zaroven by som chcela biekoho, kto by ma tahal dopredu. teraz mam opacny pocit. mozno ale chcem vzdy len to, co nemam. predtym som sa vo vztahu trapila, lebo priatel bol ambiciozny a vedeli sme sa skvele porozpravat, chcel ale byt dominantny a to mne nevyhovovalo, casto sme sa hadali, lebo sa nikto nechcel podriadit. teraz je to v porovnani s tym ako v rozpravke. ziadne hadky, vsetko sa da vyriesit zrazu lahko. mozno zase len vymyslam…sama neviem, ci je to len moje vymyslanie, alebo to naozaj stoji za zamyslenie sa nad tym…ja naozaj neviem :-( dalsia vec je milovanie. so sucasnym priatelom to nie je ono. nie ze by to bolo velmi problematicke, len nejako tomu neviem prist na chut. predtym som mala viac partnerov a milovanie som milovala. teraz je to vsak…..ine. priatel sa snazi, a ja som mu aj hovorila, co sa mi paci. ale stale to nie je ono. jednoducho sa mi to s nim nepaci, a je mi to velmi luto :-( milovaniu a celkovo dotykom sa potom prirodzene vyhybam :-( vadi mi potom snad uz vsetko – ked sa ma dotyka, jeho dych mi smrdi. uz potom asi vsetko mi vadi :-(((( najradsej by som bola aspon mesaic uplne sama, bez kontaktu. on vsak naopak chce byt co najviac so mnou. som z toho zufala. viem, ze je to dobry partner, miluje ma a robi vsetko, aby som bola stastna. aj ked som na neho zla a podvedome vyvolavam hadku, nenecha sa vyprovokavat.bola som predtym zasnubena, rozchod bol naozaj burlivy a tazky, dostavala som sa z toho dlho. oproti tomu mam vo vztahu teraz velky klud, tak preco si to neviem vazit? mam 27 rokov, priatel 29. myslite, ze by sme si mali dat pauzu? viem, ze je problem vo mne, ale neviem, co mam so sebou robit :-( som stale smutna a nervozna a nemam ani dobrych priatelov, s ktorymi by som sa o tom mohla porozpravat. prosim, poradte mi. Dakujem