Starší dotaz #2336

Dobrý deň.Mám problém so svojou 17 ročnou dcérou. Vždy bola taká tichá,introvertná povaha takže nikdy neviem ako sa má,načo asi myslí. Má len pár kamarátok a priateľa nikdy nemala. Teraz je na strednej umeleckej škole . Viem že sa hovorí že umelci sú…proste divný,majú iný pohľad na svet a tak . Ale nechcem aby prežívala život sama. Niekolko krát sa mi priznala aká je smutná a že ju nikto nemá rád ale inak bola vždy usmievavá. Ubezpečujem ju že ja áno a kopa ľudí určite tiež . Doteraz sme mali dobrý vzťah ale odkedy je na strednej,je tam na internáte a ked príde na výkend domov tak sa hádame . Ešte aj ja chodím na 2týždne pracovať mimo a tak sa stretávame naozaj len minimálne. Pohádame sa pre úplne maličkosti ale väčšinou preto že nepochopím čo povie. Už budem mať 50 rokov,a ak je moja nechápavosť vekom tak už potom dokonca života pre mňa nie je šanca aby som sa s ňou vedela normálne porozprávať? Inak je to veľká detailistka a ked niečo nie je podľa jej predstáv tak je nervózna,možno sa jej len neviem spýtať niečo čo by chcela počuť,ale sama to nepovie. Inak som aj navrhla či nechce zájsť za psychológom ale nechce o tom ani počuť. Sčasti preto že je pred cudzími ľudmi dosť hamblivá a aj tak si už príde dosť "psycho".Neviete ako by som jej mohla pomôcť ja? Poda jej správania ani ona nie je šťastná z takejto situácie.