Starší dotaz #2764

Pekný deň. Už som napísala asi do troch poradní ale nikde som nedostala žiadnu odozvu. Moc Vás o ňu prosím. Mala som priatela. Naozaj som ho milovala, keď sme boli spolu bol to úžasný čas, ale problém bol v tom, že sme boli spolu málo. Ťažko sa mi však prežívalo aj to, že je rozvedený, má 4ročnú dcéru. Nedokázala som prekusnúť jeho ex, pretože sa neustále chovala "Miši hento, Miši tamto…" pritom ona bola tá, ktorá si našla iného a rozviedli sa. Keď bolo čokolvek treba neváhal a urobil to, vraj ju má "naháku" tak načo sa s nou hádať. Ale mna to strašne ubíjalo.On sa o tom rozprávať nemienil,vraj riešim malichernosti, on ju kašle. A klamstvá, čo sa jej týkalo obhajoval tým, že je to nepodstatné aby mi to povedal.Avšak ak chcem mať vzťah v ktorom sme si otvorení navzájom, považovala som za potrebné vedieť napr. že si žiada alimenty za dva mesiace naraz (byvali sme totiž spolu už v prenájmne, tiež boli peniaze potrebne).Navyše má dosť toho v práci, málokedy končí naozaj vtedy, kedy by mu mala skončiť pracovná doba, pretože musí vraj to a to spraviť. K tomu ešte po práci robí iné remeslo, ktoré bolo kedysi ich firmou.Cize v byte som bola takmer stále sama, už som sa ani z práce netesila domov ak nemal v ten den prísť. Nedokazala som pochopiť, prečo jednoducho aspon to remeslo enmohol obmedzovať. Avšak čo je najvačšia záťaž, kedysi podpísal otcovi ručiteľa na úvere, na ktorého splácanie otec absolutne kašlal, a pozemkom ktorým bol tento úver ručený nelegálne uspokojil svoje iné exekúcie. Čiže, môj rozvedený, príliš zaneprázdnený priatel ma na krku este aj dlh 64 tis. eur.Snažila som sa, zhánala mu právnika, skusiť možnosť ist cestou os. bankrotu ale tou neustálou samotou a tym ze ak aj prišiel a ja som sa na niektorý z týchto vecí spýtala,ako pokračujú, cítila som jeho egoizmus.a to som nespomenula dalsí problém…v byte, na ktorý má stále uver má najomníka, ktorý by mu mal mesacne dávat najomne, ktoré sa expriatelovi trvalym príkazom zrazalo zo mzdy. ale aj to bol vzdy problem, neplatil alebo ako sa mu chcelo a kolko sa mu chcelo. a bývalý si nechal skákať pohlave, pretože ten človek je dosť "velký pán" aby ten dlh bol automaticky na jeho účte v mínusových číslach. Ak sme však boli spolu a nic som neriesila bolo vsetko super, bol pozorný, milý a starostlivý. avsak pri akokomkolvek riesení, mi povedal ze tak bude radsej sám. A ja mám teraz pocit viny, pričom som mu chcela len pomoct a dat mu nádej na nový život.ale nedokazala som byt vo vztahu, z ktorého som mala pocit že nikam nevedie.Do toho všetkého má nezodpovedného 35ročného brata, ktorý neustále pýtal od neho nejaké peniaze, vraj aby mali za čo jest. Má totiž ženu a dcéru. Ten sa venuje len tomu remeslu ale nezodpovedne, čiže…peniaze nema a jeho zena nepracuje. Najskor mi priatel sám na svoju rodinu nadával, na otca ktorý absolútne nic nerobí len sedí denne doma, brata…a ja som mala pocit, ze tam trpí, že by som mu dala niečo lepšie..z lasky samozrejme. No po tom ako som ho asi stále nutisla si situáciu nejak riešit sa so mnou rozišiel, resp. sme sa na tom doholi, lebo aj ja uz som bola z jeho neustávajúcih problemov na dne, a este mi vykričal, že bude chodit robiť aj do dielne a nebude pozerat na hodiny, že ja ho čakám, bude pomáhať rodičom a bratovi a dcére ked bude staršia. Napriek tomu, ako mi rodinu cely čas opisoval..Neviem, či mám mať výčitky že som ho zatazovala a nemala riesit veci, ktoré sa ma netýkaju (ale ak som chcela rodinu a tak musela som predsa, lebo on neriesil nic), alebo by tam strasne zavazilo to, že už mal raz svadbu, má dcéru,jeho ex nepracuje a našu rodinu by už nikdy nebral tak ako tú prvu. Poradte mi prosím, triezvy pohlad na situáciu, lebo sa neustále obvinujem, a neviem ci byť stastná ze som sa vsetkych týchto starostí zbavila, alebo uz nebudem s človekom ktorého asi stále lubim. Mám 25 rokov, on 31..v mojom veku toho bolo na mna vela a stale mi chodilo hlavou, že môžem stretnúť niekoho, kto nebude mať toľko problémov a závazkov a teda viac času na nas vztah. :/ Moc dakujem…