Starší dotaz #2838

Dobrý deň. Mám 18 rokov.školská psychologička mala u mňa podozrenie na aspergerov syndróm tak ma odporúčila k jednej psychologičke do špecialno-pedagogickeho centra u nás. Dala mi kopu testov a prešla som si rozhovorom a ďalej ma odporúčila na psychiatriu kďe mi po podobnom vyšetrení vypísala papier že som asperger a tiež som potom brala nejaké antidepresíva a výž.doplnkok pre sústredenie.Teraz beriem atarax. Problém mám ale v tom že už je to nejakú dobu kedy ma mali zavolať aby sa prebrali aj veci ohľadom nejakých úľav v škole.Ale nestalo sa,a to som ich už pár krát tam otravovala a stále bolo že mi neskôr dajú vedieť a nič už asi mesiac. Nechcem otravovať ale ani neviem či to nemám v škole napr k tej našej psychologičke zájsť aby to v škole ona nejako vybavila alebo čo. Nechcem okolo toho robiť nejaký rozruch lebo poznám AS ľudí čo aj z menšieho stresu v škole odpadávajú,akoby som nepatrila ani k NT ani k AS. Tiež sa ma pýtali v tom centre či nemám záujem o terapie,ale ja neviem čo by som vlastne chcela meniť/liečiť alebo čo…Že práve táto moja zmetená,trocha depresívna osoba to je moja súčasť a čo by som bola potom,už niekto iný…Tak som v teraz tej situácií kedy neviem čo robiť,neviete mi prosím poradiť? Ešte som o AS hovorila aj mamke a kedže študujem v inom meste vidíme sa len na výkend ale povedala osm jej to minuý týždeň a odvtedy sa tak inak správa ku mne…chladnejšie alebo prosto len nevie ako sa správať.Ani mi nezavolá už a keď napíše sms tam je to len strohé a proste oničom. Aj dievčatám s ktorými bývam na privátnom byte som to povedala ale vyzerá to tak že som im vlastne ukradnutá a ja by som chcela aby sa o mňa niekto zaujímal a nie ma nechával zas osamote ale to tiež neviem ako mám vyjadriť…