Starší dotaz #2911

Dobry den,mam skoro 40 rokov,ale pripadam si ako školáčka,ktorá sa musí skrývat. Ako slobodne dievča som bola fajčiarka,ale ked som sa vydala moj manžel mi to zatrhol zo dna na deň.Kupil mi náplaste proti fajčeniu a myslel že o tyžden budem nefajčiarka.Pre pokoj v rodine som to aj dokázala,ale prišli na svet deti,manžel postupil v práci a je stále mimo domu a ja som ostavala doma s mojimi starostami,s detmi.Nemam ani priatelku.ktorej možem verit ,nechodim nikam za zabavou a cely svoj čas trávim iba s detmi/12 rokov/.Nenachadzam ani pochopenie u najbliššich a tak som sa po čase k mojmu neduhu ale u mna vlastne jedinemu utočisku-fajčeniu vratila.Problem je v tom ,že sa musim skryvat a tajit to pred všetkymi.Niekedy mam sto chuti to prezradit ale tak sa toho obavam že mam aj nočne mory o tom ako ma manžel nachytal.Určite by to neprijal a tak mi neostava iba to tajit.Mam často vyčitky svedomia,som naozaj taky hrozny človek?Je to smutne,že prave cigareta mi nahradza to,čo ini maju vo svojich rodinaách,ale je to tak.Ďakujem,prajem Vam všetko dobre!