Dobrý deň, vážená pani magistra, obraciam sa na vás s prosbou o pomoc a radu. S manželom sme trištvrte roka rozvedení, máme spolu dve deti vo veku 17 a 15 rokov. Deti žijú so mnou a doteraz sme nemali žiadne vážnejšie problémy. Pred mesiacom som sa zoznámila s mužom, s ktorým si zatiaľ rozumieme, samozrejme je to krátka doba, takže si obaja uvedomujeme, že je treba tráviť spolu viac času a vzájomne sa spoznávať. Problémom je, že žijeme v domácnosti ešte s mojimi rodičmi (rodinný dom, v ktorom máme bývanie zvlášť, svoje izby, kuchyňu, príslušenstvo atď.) a títo si neželajú, aby môj nový partner sem za mnou/nami chodieval. Moja matka je človek, s ktorým sa len ťažko dá vyjsť, pokiaľ niektorý člen rofňdiny sa neriadi výhradne jej želaniami a plánmi. Ale vrátim sa k dôvodu,. pre ktorý píšem – keďže sa nemôžeme stretávať u nás doma, stretávame sa podľa času niekedy denne a niekedy obdeň u neho doma alebo len tak niekede si posedíme, dáme si kávu, čaj..Je to akoby sme mali po 15 rokov a museli sa skrývať…Dcéra (17) mi už niekoľkokrát akoby urazene načrtla, kedy sa za neho vydám, kedy budeme mať deti a kedy odídem z domu. Vyvsvetlila som jej, že vydávať sa už nemienim, deti mi stačia oni dvaja a že budem s nimi, kým sa neosamostatnia. Nechodievala by som nikam, keby on smel prísť k nám (bývať spolu plánujeme samozrejme až neskôr) ale veľmi ma bolí, že musíme byť spolu len za takýchto okolností…Na moju odpoveď dcéra len urobila grimasu a vytkla mi, že dennodenne nie som doma. Je to blud, pretože celé dni som doma (myslím tereaz cez sviatky, inak pracujem od 7.00 do 16.00) a s partnerom ideme von len večer, resp. v noci aj to len na 3-4 hodinky, niekedy len na dve. Keď som doma, tzn. aj večer a v noci, že nikam nejdeme, aj tak som vždy sama. Deti majú svoje záujmy a dávno, ešte keď som partnera nepoznala som vyslovila prianie byť viac spolu, ale chápem že majú svoje záujmy a predsa vidím, že ma až tak nepotrebujú, ako keď boli malé. Mám podozrenie, že aj moja matka ich "oboznamuje" so svojimi názormi na náš vzťah. Prosím, poraďte mi, ako vychádzať s deťmi a zároveň mať dostatok priestoru na priateľa, na ktorom mi naozaj veľmi záleží. On by deti rád spoznal, no oni záujem nemajú a opakujem, nesmie sem prísť. Uvažujem o odsťahovaní sa, no deti odtiaľ nechcú odísť. Neviem, ako mám reagovať, obajami povedali, že zostanú v dome a ja ak chcem, môžem ísť k nemu. Ale to ja nechcem, milujem deti aj priateľa..Dá sa to vôbec vyriešiť??? Vďaka, vašu odpoveď a radu nesmierne potrebujem. K.
Milá Karin, mno – dětičky – trochu sobecký dětičky… Budou oni s vámi trávit čas na procházkách, kávě za 3 roky? Nevyčítejete si, že děláte sobě v životě hezky – o děti se staráte, tak si nenechte vnutit, že jste vina… Můžete bydlet na dvou místech a střídat to… děti skutečně nejsou malé a na vás závislé a jsou vůči vám sobecké, tak ať si nesou následky… Nedejte se (a můžete třeba i zavolat…) Držím palce.
Potřebujete více pomoci?
Po internetu poskytuji všeobecné informace. Při osobní konzultaci jsou informace k Vaší osobě zcela konkrétní. Potřebujete-li dohovořit osobní konzultaci nebo online konzultaci s psychologem, neváhejte mne kontaktovat.
Vlastní dotaz
Vlastní dotaz můžete položit v mé online poradně. Přečtěte si přečtěte pár bodů, co tam uvádím ... ať máme podobná očekávání. Pokud chcete odpověď nebo konzultaci na míru, neváhejte mne kontaktovat.
Online semináře a lekce
Nově v nabídce naleznete online semináře - unikátní multimediální lekce, naprosto konkrétní návody a inspirace.