Starší dotaz #3333

Dobrý deň. Mám 51 rokov a neviem či mi budete vedieť pomôcť,no predsa len: Dnes za mnou prišla moja 19 ročná dcéra s otázkou či nemáme alebo sme nemali v rodine nejaké čarodejnice. A viedlo to k dlhému rozhovoru o našej rodine a zakončili sme to vyhádzaním väčšiny vecí čo sme od rodiny do nášho bytu dostali…Vec sa má tak že naša rodina bola už pri základoch nášho mesta,a skutočne každá žena v rodine sa viac či menej venovala mágii,bylinkárstvu ale hlavne čiernej mágii. Ja sama som bola tuším ako 16 ročná hospitalizovaná na psychiatrii lebo som mala rôzne halucinácie a stavy. Myslím že aj každá moja sestra,sesternica,teta boli na psychiatrii lebo boli akoby posadnuté mágiou. Nie som si ale istá lebo som s nimi prerušila kontakt už pred asi 7 rokmi lebo sú… myslím že správne slovo bude "zlé". Neváhajú pre svoju radosť a prospech niekoho zakliať alebo vysávať energiu a to myslím že spravili i nám lebo sme sa od rodiny radšej odtrhli. Myslím že nám počarovali ale dcére som do dnes nič nehovorila aby sa nebála. Ona je totižto emocionálne labilnejšia,tiež už bola na psychiatrii pre veľký záujem o smrť,samovraždy,má aj často depresie… No vidieť na nej ten záujem o mágiu,myslím že to všetky máme v sebe ako dar aj prekliatie. Niekedy vidím v byte rôzne tiene,viem čítať budúcnosť z kávy a mám vidiny a tušenia ktoré sa naplňajú…Tajím to lebo sa bojím že by ma zavreli a ako sme teraz vyhadzovali tie veci,prišla som si či to nie je paranoidné správanie. Zároveň aj cítim že by sme sa mali brániť dobrou mágiou no neviem či tým dcéru nevystraším ak budem podporovať že mágiu naozaj máme.