Starší dotaz #4553

Dobrý deň, Potrebovala by som poradiť. Mám priateľa, sme spolu presne 1,5 roka a od augusta spolu bývame. Zistila som, že jeho otec bol raz svojej manželke neverný a povedal mi, že už mesiac po jeho svadbe si uvedomil, že sa mu začali páčiť iné ženy (sú stále spolu, ale nie sú vôbec šťastní, o jeho nevere viem iba ja a teraz už aj môj priateľ, nikto iní z rodiny) a starý otec tiež bol neverný svojej manželke, ale asi viackrát (to mi povedal priateľ). Dostala som strach, či aj mne to urobí môj priateľ, dedia sa takéto gény? Ešte k tomu pred rokom mi jedna veštica povedala, že môj partner je (alebo bude) prelietavý, ale že my dvaja sa zoberieme a po 12 rokoch ma podvedie alebo bude mať nejaký flirt s inou (partnerovi som o tom povedala), ale nepripúšťam si to, nakoľko som veriaca, len teraz ma to v tej súvislosti napadlo. Náš vzťah si prešiel už všeličím a z mojej strany boli už aj párkrát rozchody, ale iba pár hodinové (pretože potom som sa rozhodla bojovať ďalej a dať mu šancu, nakoľko sa vo viacerých veciach postupne zlepšoval). Počas prvého roka a 2 mesiacov bol vzťah taký, aký majú viacerí, všetko vyzeralo krásne. Až potom prepuklo, že partner mi nebol úprimný (veľmi mi to ublížilo, nakoľko ja som bola úprimná a úplne otvorená k nemu už od začiatku, milovala som ho nadovšetko a neboli chvíle, kedy by som na neho nemyslela). Až po vyše mesiaca to správne pochopil (zase som zažila sklamanie), čo sme riešili a zlyhal v úprimnosti, odvtedy už tomu plne rozumie a je úprimný a neklame ma. S otvorenosťou už tiež pracuje a ide to pomaly k lepšiemu (ešte má problém sám povedať o pocitoch). Tri mesiace sme mali krízu a stále dookola, opakovane niečo riešili. Počas toho roka sa stalo aj pár vecí, ktoré by mohli viesť k nevere (dozvedela som sa to až počas krízy a aj to postupne, čo ma nahnevalo, že nevie to všetko povedať naraz) – pýtal si mail od jednej dievčiny, ktorá sa mu páčila a aj jej napísal dvakrát, bol príliš milý ku viacerým ženám (dával im komplimenty), na firemnom večierku si vypýtal číslo jednej ženy a taktiež jednu pohladkal, pozeral si iné ženy na internete (asi párkrát, potom od nášho bývania už len, keď sme boli nahnevaní na seba – asi dvakrát). Časom som mu to už odpustila, ale teraz, keď som sa dozvedela o nevere v jeho rodine tak ma opäť premkol strach. Už mi hovorí aj o svojich myšlienkach a trápení (máva často v mysli nejakú ženu dlhšiu dobu, potom príde ďalšia, ale on sám to nechápe, prečo sa to stáva, nemyslí na ňu dlho, len sa mu to na pár minút objaví, už sa bojím mu ukázať nejakú fotku alebo niečo, pretože takmer vždy ho tam nejaká žena zaujme a potom na ňu myslí, čím to je?). On tvrdí, že je dosť silný a nikdy by sa nevery nedopustil a ja tiež nevery sama nie som schopná, a nedokázala by som mu ju odpustiť (partner o tom vie). Som veriaca a partner tiež, ale nebol v nej až tak vychovávaný. On mi na veľa vecí povedal, že nevedel o tom, ako má vyzerať normálny fungujúci vzťah (dôvera, úprimnosť, otvorenosť a pod.), obaja máme toto prvý vážny vzťah a záleží nám na ňom (partner už mal nejaké vzťahy, ale nie vážne a bral to len ako chodenie, ja som nemala nikoho pred ním). Teraz sme si uvedomili veľa vecí vďaka tej kríze, naša láska sa stáva stálou, pevnou a úprimnou (už to nie je len tá zamilovanosť). Partner sa postupne mení k lepšiemu a chce to on sám, je šťastný, že som ho upozornila na chyby, ktoré robil. Hovorí sa, že partnera nemáme meniť, ale môžem toto brať ináč, keďže to on sám chce a pociťuje? Môže sa stať, že po nejakej dobe opäť upadne do starých koľají alebo bude z neho už lepší človek na celý život? My dvaja máme spoločné záľuby (výnimka je iba to, že je viac kultúrne a historicky zameraný), spoločné hodnoty, obaja sme vážnejší i citlivejší, máme rovnakú predstavu o budúcnosti a rodine, najviac sa líšime v iba tom, že on je silný introvert a ja extrovert (pochopili sme, že sa môžeme navzájom dopĺňať a je to na niečo aj dobre). On bol vychovaný tak, že sám v sebe má veci spracovať a byť ticho, že tak sa správa chlap, úprimnosť v rodine nevidel, ja práve naopak.Tolerujem jeho introverciu v spoločnosti (taktiež pochopím, keď mi niečo povie stručnejšie), ale veľmi mi prekáža, keď je ticho pri riešení problému, nevie, čo má povedať. Na veľa vecí, čo mu vadia, hovorí až s veľkým odstupom času a tvrdí, že on si to v tej chvíli nevie uvedomiť a aj keď vie, tak to nevie pomenovať. Čo sa dá s tým robiť? Začal navštevovať psychológa, keďže býva veľakrát dosť zamyslený a hĺbavý. Trpí pocitom menejcennosti, veľakrát si neverí a je pesimistický. Robíme pokroky v našom vzťahu, ale má to celé význam, keď som sa dozvedela o tej nevere v jeho rodine a občas hovoríme o strachu z nevery? Veľmi ho milujem a aj on mňa miluje (tvrdí, že ešte viac ako predtým) potom všetkom, čím sme si prešli. Ďakujem Vám vopred veľmi pekne za radu.