Starší dotaz #4903

Dobrý deň, mám veľmi konkrétny problém s manželkou. Máme obaja 30 rokov. Priznáva sa, že sa vôbec necíti na dieťa, žiadne biologické hodiny jej netykajú ako jej kamarátkam. Nechce dieťa, len pre to že má na to vek alebo na nátlak okolia. O deťoch sme sa rozprávali, nemá problém byť rodičom, postarať a vychovať ho nemá problém, proste po technickej stránke úplne v poriadku. Celé to teraz viazne na jedinej otázke: "Prečo mať vlastné biologické deti?". Nechce mať dieťa so sebeckých dôvodov, viac sa jej páči myšlienka adopcie, načo si plodiť vlastné dieťa, keď existuje toľko detí, ktoré už sú na svete, ale im nikto neposkytne domov. Pýta sa ma túto otázku a ja jej neviem odpovedať, pretože to pre mňa nikdy otázka nebola, keďže to je pudová záležitosť, pre mňa je prirodzené mať vlastné deti, keď chcem mať rodinu. Pýta sa ma, či chcem vidieť pobehovať jej alebo moje malé kópie, ktoré sa výzorom, povahou, nedokonalosťami, zlými vlastnosťami budú na nás podobať – opäť jej neviem odpovedať, lebo som nad tým nikdy takto nerozmýšľal. Vadí jej, že toto moje rozmýšľanie je veľmi pudové/prízemné, veď som predsa ľudská bytosť, inteligentný človek a nie zvieratko. Vadí jej, že takto rozmýšľa veľa ľudí a tým sa jej to znechucuje. Hovorí, že ak chcem mať deti, tak mi teda deti porodí z lásky ku mne, pretože ma miluje, ale že nikdy s tým nebude stotožnená – čo sa zas mne nepáči, keďže sa to môže prejaviť nepriamo na vzťahu ku deťom. Je individualista, neznáša robiť veci, ktoré vyžaduje spoločnosť, veci, ktoré by sa mali, veci, ktoré si vyžaduje autorita, proste veci, ktoré opakujú ľudia bez toho, aby sa nad tým zamysleli. Istý čas sa liečila na depresiu (brala antidepresíva). Svadba bola pre ňu tiež veľký problém, ale nakoniec to zvládla, i keď povedala, že sa pre ňu nič nezmenilo, lebo tak ako ma milovala pred svadbou, tak ma miluje aj teraz. Snažil som sa zhrnúť aspoň základné fakty. Ja osobne verím, že dostatočným časom a trpezlivosťou sa dá všetko na správnu koľaj :) Ďakujem za Váš názor.