Starší dotaz #5078

Dobrý deň, keď som mala 7 rokov bola som s tatom v Chorvátsku. Bez maminy. Stretli sme tam známych a v jeden deň, keď som bola pri mori aj s nimi, zrazu prišiel za nami ich otec, že odchádzajú domov. Mala som len 7 rokov a už som pochopila, že môj otec podviedol moju mamu. Kvôli nemu sa rozpadla celá rodina. Ja som nikdy nemala normálne detstvo a len som rozmýšľala nad takýmito vecami a cítila som, že ju podvádza stále. Nepamätám si to presne kedy to bolo, ale podvádzal ju zase 4 roky. Vedela som to ako prvá z rodiny, videla som všetky smsky a tak ďalej. Mala som 10 rokov a hovorila som si, že takto sa nemôže správať normálny otec, nemôže predsa chodiť stále tak neskoro domov. No a potom prišiel ten deň kedy sa to všetko zistilo. Každodenné hádky v domácnosti, nechutné nadávky. Môj otec je neskutočne tvrdohlavý, aj cez to čo spôsobil, ma začal biť, slovne napadať a tak isto aj mamu. Mala som 12 rokov a potrebovala som veľa podpory od rodičov a tak ďalej. Ráno som sa zobudila a môj otec prišiel za mňou do kuchyne, že nič v živote nedokážem, a že som sprostá a nedokážem ani navariť. Stále ma urážal aká som sprostá. Nebýval vôbec doma on ani nevedel aký som ja človek. Neskutočne ma to vtedy položilo, nadobúdam sebavedomie doteraz a snažím sa, ale stále ma vždy položí dole ku dnu a neverím si v ničom. Mamina začala brať lieky proti depresiám a raz sa stalo, že odišla z domu do Bratislavy. Otec mi volal so slovami "tvoja úžasná mamička si odišla do Bratislavy a chcela nás nechať tak". Nikdy jej to nebudem vyčítať. Keď zložil telefón, nadávala som iba naň ho, pretože za celý jej stav môže iba on. Po tom ako sa vrátila z Bratislavy, prišiel mi v noci tato do izby, ľahol si ku mne a začal plakať. Nechápala som na čo sa vtedy hrá. Deň na to jej zobral všetky peniaze z účtu a mobil. Odišla do Bratislavy, pretože stratila prácu a chcela si tam niečo nájsť a bála sa na reakciu môjho otca. Vedela, že by bol neskutočne agresívny. Miesto toho aby jej pomohol jej doteraz vyčíta, aká je neschopná a nič nerobí.Aj keď toto sú slušné slová, ale napadá ju slovne troška inak a horšie. Sú z toho vždy veľké hádky. Snaží sa hľadať prácu doteraz. Pomáha otcovi s reštauráciou, doučuje nemčinu a učí v súkromnej jazykovej škole. Aj keď to nie je na plný úväzok, ale snaží sa. Žiaľ mama mala na výber mohla sa rozísť, aj keď to nebolo určité ľahké a viem, že strach z nejakého človeka sa nedá ľahko prekonať. No aj kvôli nej ja trpím doteraz. Teraz prejdem troška ku mne. Myslela som si vždy, že to bude raz v poriadku, ale následky trvajú doteraz. Moje sebavedomie bolo na bode mrazu a známky v škole tak isto. Teraz mám 17 rokov a stále sa snažím prekonať moje sebavedomie. Keď som mala okolo tých 13-14 rokov som ani nikde nechodila. Otec ma vždy kontroloval, čítal si moje správy na facebooku a chcel všetko vedieť. Uzavrela som sa a radšej som ani nikam nechodila. Teraz mám 17 rokov a za môj život som si toho veľa odžila. Nikdy som nemala život ako moji kamaráti alebo kamarátky. Mna nikde nechcú púšťať doteraz. Ide o to, že rodičia majú ísť teraz na 2 noci preč. A ja mám 17 rokov a chcú za mnou poslať babku aby tu bola so mnou. Cítim sa pri nich ako keby mám mentálne 5 rokov. Ja už mám 17, sama doma som skoro stále a k tomu aj pracujem. Som úplne normálny človek a nie som žiaden tínedžer v mojom veku, ktorého priority v tomto veku je alkohol, cigarety a urobiť veľkú párty keď rodičia nebudú doma. Nechcú má pustiť ani na festival a aj keď áno jedine s bratom. Ich názor je, že ešte nemám 18 rokov. Ale čo sa človeku zmení v hlave keď prejde pár mesiacov. V našej domácnosti je pekne vidieť, že aj keď má človek 47 rokov, jeho mentalita je na o dosť nižšom veku. Ubíja ma to, pretože sa pri nich cítim ako keby nič nedokážem. Chcem slobodu, viem sa o seba postarať na 2 dni, som človek, ktorý si sám zarába a nechcem aby mi do života zasahoval niekto, kto so mnou prehovorí 5 slov za mesiac a absolútne sa o mňa nezaujíma. Nevidel ani moje vysvedčenie. Som stále zavretá doma a ja len celý život čakám kým budem mať 18 a konečne môžem ísť do sveta.