Starší dotaz #5088

Dobrý deň. Neviem, čo je toto za poradňu, skúšam prvý krát. Pracujem vo firme fotrovcov, bývam sám, teda so svojimi zvieratkami. Mám andulky, na ktoré som dosť citovo viazaný, resp. podľa etikoterapeutky lipnem na nich…. Prvnú andulku som mal ešte v roku 2002, tuším…. Teraz tu mám dve andulky. 11. apríla 2017 sa mi stalo, že mi zomrel môj samček andulky, ktorého som mal takmer 13 rokov…. Predtým som ako tak znášal smrť mojích anduliek. NA tohto môjho samčeka som však stále veľmi fixovaný, neviem sa s tým zmieriť. Mal určité zdravotné problémy, ale aj vzhľadom na nich a na vek som nečakal, že zrazu dostane, zrejme, nejakú mŕtvicu a ochrnie, prípadne iný problém, ktorý spôsobil to, čo spôsobil. Mám ho stále pred očami, vďaka nemu som vždy lepšie zniesol smrť predošlých mojích anduliek. Dal som ho na pitvu aj na histológiu u veterinárky v Brne. Cestou tam mi zomrel, keď som išiel so svojími andulkami k veterinárke. Pre mňa je to taká výrazná andulka, kvôli ktorej som prakticky žil, vždy som ho kontroloval, či mu niečo nie je, ale nebolo mi to na obtiaž. V záhrade som ho pochoval, hoci stále ma láka predstava, že si ho vezmem domov na balkón do nejaké väčšieho kvetináča. Aj keď si poviem, že rešpektujem to, čo sa stalo, stále ma chytajú z toho depresie, keďže ostatné andulky som mal ako keby do počtu, a na neho som naviazaný. Aj keď si povie, že to rešpektujem, ráno sa zobúdzam s depresiou a zimnicou. Je to veľmi nepríjemné. Dnes ma to chytilo v potravinách. Mám z toho depresie, neviem sa s tým nejak vnútorne zmieriť, a neviem, že keby som mojím ďalším dvom andulkám kúpil ďalšiu andulku či andulky, či to nebude hrubé voči tomuto môjmu zosnulému samčekovi. Menej mi chutí jesť, hocijaká aktivita, cez deň odvtedy väšinou som len pri PC, a hľadám články o andulkách, chove… a keď si aj poviem,že je to tak, ako to je, keď vyjdem z miestnosti, už je zle, a ráno príde dá depresia a neskutočný žiaľ. Neviem, či po vzatí si andulky mojej zo záhrady sem domov na balkón sa to zlepší. Možno keby niektorá z týchto dvoch anduliek s nim mala bližší vzťah, mám ju radšej a teraz sa skôr zmierim s týmto…. Najlepší kamaráti však neboli, a nie sú teraz ani títo dvaja, ku ktorým až taký vzťah nemám. ako môžem nie zabudnúť, ale zbaviť sa týchto depresií, ktoré ma asi podvedome chytajú? Keď sa pozriem na fotografiu tohto môjho samčeka, tak už ma chytí žiaľ…. S ním som prežil viacero anduliek, a mám v pamäti aj to, ako mi v aute zomrel, a začvirikal predtým. Aj výčitky, že som mu skôr nekúpil samičku nejaké, keďže on musel byť v klietke posledne, a títo dvaja lietali v izbe… Nekúpil som samičku, pretože som sa bál, že ju preberie buď mladší samec, alebo si nebudú rozumieť. chcem si dať urobiť obraz z fotografíí môjho miláčika, resp, aj iných anduliek, ale neviem, kedy tieto depresie pominú, keďže je to u mňa iná situácia, ako v prípade predošlých mojích anduliek. ďakujem vopred za to, že si prečítate môj príspevok, aj za prípadnú radu vopred veľmi pekne ďakujem. Ivan V.