Starší dotaz #888

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu v jednom pre mňa veľkom probléme. Môj priateľ má asi nejaký psychický blok z minulosti a chcela by som vedieť, či môžem očakávať nejakú zmenu a nápravu. S priateľom sa bližšie poznáme asi tak 2 roky, ale asi len 4 mesiace pozorujem zmenu v jeho správaní. Predtým sme obaja mali dlhodobé vzťahy, ktoré sme pred časom ukončili. Tá zmena vlastne nastala krátko po tom, čo oba vzťahy skončili. Priateľ bol už raz ženatý a má z toho vzťahu jedného syna. V manželstve bol veľmi nešťastný a tak sa po krátkom čase aj rozviedol. Sám mi tvrdieval, že sa ženil len preto, že musel. Viem, že to manželstvo ho veľmi psychicky poznačilo a bolo pre neho ťažké sa z toho dostať. Potom mal 10-ročný vzťah so ženou o 10 rokov staršou ako je on. Ešte počas jeho a aj môjho vzťahu sme sa zblížili a začali sa stretávať. Nebolo to nič nezáväzné, práve naopak. Zistili sme, že to, čo nám obom vo vzťahu chýbalo nachádzame jeden u druhého. Plánovali sme spoločnú budúcnosť, spoločné bývanie, svadbu a deti. Všetko sa to dialo ešte počas našich nefungujúcich vzťahov. Naša láska bola obrovská a stále rástla a boli sme si aj po psychickej stránke veľkou oporou jeden pre druhého v tomto ťažkom období. Obaja sme túžili, aby naše doterajšie vzťahy skončili, ale nechceli sme to urobiť nejakou radikálnou a bolestivou cestou a tak sme sa snažili pomaličky a postupne naše vzťahy ukončiť. Obaja sme veľmi citlivé povahy, a preto sme nechceli ubližovať iným aj keď to nebolo možné. Nechceli sme to však ukončiť nečakane ale skôr postupne. Priateľ sa rozišiel skôr a ja o pár mesiacov neskôr. Už predtým sme nekonečne veľakrát prebrali našu spoločnú budúcnosť, obaja sme vedeli, že chceme spoločné bývanie a rodinu. Ja som so svojím vtedajším priateľom bývala asi 5 rokov v spoločnej domácnosti u mňa v byte a on býval striedavo v podnájme a u svojej vtedajšej priateľky v byte aj s jej dcérou. Sám mi však vravieval, že mu takýto život nevyhovuje a že rád by sa už usadil a mal vlastnú rodinu. Takže, keď sme už obaja ostali bez partnerov mohli sme konečne začať žiť to, čo sme si spoločne vysnívali. Spočiatku to aj tak vyzeralo, nechceli sme sa však na to hneď len tak vrhnúť a chceli sme to postupne. Asi tak dva týždňe to vyzeralo idylicky, aj keď to bolo predsa len ťažké, predsa len sme mali obaja za sebou rozchod po dlhoročnom vzťahu. Cez to obdobie ma aj bližšie zoznámil so synom a aj ma zobral na návštevu k rodičom. Jeho mamina bola rada, že si konečne dá svoj život do poriadku a bude mať normálnu rodinu a aj ďalšie deti. On ma mamine už predtým spomínal, takže vedela, že to nie je nejaká čerstvá záležitosť, tak sme sa rozprávali aj svadbe a tak. A potom za krátko sa to zrazu nejako zmenilo. Pre mňa to bola zmena zo dňa na deň. Zrazu prestal byť ku mne až taký pozorný ako býval a aj si ma už menej všímal. Povedal mi, že má so sebou nejaký problém a že potrebuje čas, ale že ma stále veľmi ľúbi. Dva dni sa mi neozval a nakoniec mi povedal, že sa necíti na svadbu a ani na deti, že sa bojí, že to nezvládne. Viem, že si zažil veľmi ťažké obdobie, keď bol ženatý, že bol na malého vlastne sám a že to bolo celé pre neho veľmi traumatizujúce a že sa vlastne bojí znova to všetko zažiť, ale na druhej strane to asi aj chce, keď to predtým tak cítil. Podľa mňa sa toho zľakol. Bojím sa však, že to nedokáže prekonať a náš vzťah už nemá šancu a budúcnosť. Chcela by som teda poprosiť o radu a pomoc, ako a či vôbec sa to dá nejako prekonať. Môj priateľ je odo mňa o 10 rokov starší, má 35, ale viem, že má stále ľúbi a túži po normálnej šťastnej rodine, ale že sa asi len bojí, aby nezažil znova to isté. Aspoň tak to cítim. Chcela by som sa preto opýtať, či to chce len čas a trpezlivosť alebo či je to omnoho zložitejšie a samému sa to nepodarí prekonať. Veľmi ma to trápi, pretože ho veľmi ľúbim a veľmi by som si želala, aby sa to krásne znova vrátilo. Takto viem, že trpíme obaja. Ja preto, že je zazu iný a neviem, či máme pred sebou nejakú budúcnosť a on je tiež určite nešťastný z toho, že sa trápim a aj z toho, že nevie, čo vlastne chce. Veľmi by som mu a vlastne nám obom chcela pomôcť prekonať toto ťažké obdobie.