Dôležitosť pocitov

Dobrý deň, mám 41 rokov, som slobodná a bezdetná. Vzťahom som sa dlhšiu dobu vyhýbala, nebol čas … a nemala som nijaký dlhodobý vzťah. Som skôr konzervatívny typ-introvert. Posledných cca 5 rokov si hľadám partnera prevažne cez zoznamy, no musím priznať, že je to celkom náročné. Nakoľko polovica z potencionálnych partnerov, ktorých som stretla už má deti a ja by som chcela partnera bez záväzkov. Pred 5 mesiacmi som stretla jedného chlapa. Má 44 rokov, a je bez záväzkov. Dá sa povedať, že si celkom rozumieme. Spĺňa väčšinu mojich kritérií, nefajčí, nepije, je starostlivý, chce si založiť rodinu a viem, že má ma veľmi rád a vedel by sa o mňa a rodinu postarať…
Problém je v tom, že nepociťujem pri ňom také silné emócie ako zaľúbenosť, fyzickú príťažlivosť. Zo začiatku som skôr chcela aby si našiel niekoho iného na vzťah. Teraz, časom som tomuto vzťahu viac otvorená, možno aj unavená z hľadania… Má taký vzťah – manželstvo perspektívu? Chcela by som mať deti a vzhľadom na môj vek nemôžem čakať ďalších päť rokov, ako sa vzťah vykryštalizuje … Do akej miery je zaľúbenosť dôležitá …
Na druhej strane som predtým mala krátky vzťah, kde tie emócie boli oveľa intenzívnejšie ale vedela som, že vzťah nebude fungovať buď kvôli deťom alebo charakterovým rozdielom.
Ďakujem za odpoveď