Komplikovana nevera

Zdravim
 

Chcem Vas poprosit o pomoc. Sam uz v tom mam gulas.
Som(bol som)v stastnom manzelstve 6 rokov a partnersky vstah sa blizi k 10tim rokom. Moju manzelku si plne vazim a milujem… Okrem problemu zo sexom ktory si myslim vychadza z mojej psychiky sme nemali vaznejsie problemy. Sme bezdetny a prave teraz mame vo vystavbe barak.
Asi tak pred rokom a nieco mi pridelili na mojej pracovnej pozicii (manazer) asistentku… Nova mlada (24) holka… Inteligentna no nie velmi skusena… Nase vedenie a kolektiv tu holku velmi neprijalo a to hlavne koli chybam ktore boli dosledkom neskusenosti… Bolo ocividne ze ju to zoziera a nachytal som ju zopar krat aj hystericky plakat… Po tychto okolnostiach som sa rozhodol ze ju budem viac mentorovat… Mal som pocit ze to je moja povinnost ako jej priameho nadriadeneho… Veci sa ale zvrtli… Moja pritomnost a pozornost jej ocividne lichotili… Co mi davala aj najavo prostrednictvom chatu na socialnych sietach… Zacala sa vyzyvavo obliekat a posielala aj 18+ fotografie z komentami ako toto telo sa mi hodne nepaci atd. Vsetko to malo podtext „vyved ma z mojej depresie“ (ak sa na to mam pozerat z odstupom casu). Bohuzial po mojich „motivacnych komentoch“ som sa do toho zamotal az takym sposobom ze sme spolu mali fyzicky kontakt. V istom sposobe mi to tiez imponovalo kedze sme mali s manzelkou dost mrtve obdobie a navodenie erekcie u mna nebola az tak lahka zalezitost co v tomto pripade nebol problem.
Vsetko to bolo ale zle. Zatial co u mna sa tvoril odpor sam voci sebe tak u nej to bolo skor akoby ozila… Vedel som ze to nebude dobre a ze som si to zkomplikoval. No to som este nevedel ze ta holka ma aj diagnozu deprese a nieco ako samo poskozovanie zo sklonom k samovrazde… K tomu sa mi priznala v priebehu diskusii na socialnych sietach po mojom prvom naznaku ze ztoho vsetkeho chcem vycuvat… To ju samozrejme rozhodilo a zacali sa debaty ohladne jej relaps-u a temnych myslienkach ohladne sebaposkodzovania… Snazil som sa ju okludnovat kade akymi sposobmi… Skusal som jej niekoho dohodit, vyzdvihoval som jej schopnosti atd… Skratka snazil som sa ju ukludnit a motivovat… Nic nepomahalo… Stale sme sa tocili okolo toho ze uz nema preco zit atd… Vyustilo to do napadu z jej strany ktory by mal zahrnovat otehotnenie zo mnou a ze vtedy by aspon mala preci zit… Co som samozrejme (jemnym sposob) vysvetloval ako nepripustne a ze by si nemala kazit celu buducnost takymto rozhodnutim. To uz ale nebrala v potaz. Nekonecne debaty o tom ci ako sa medzi nami stalo ma vysilili na tolko ze som jej naznacil ze je uz vazne koniec aj debatam a ze chcem s pravdou von aj pred manzelkou… Na to som dostal zase reakciu ze z nej spravim pobehlicu ktoru potom vsetci odsudia ze vysla po zenacovi… Takze dalsi psychicky breakdown… Cele to vyustilo v to ze som to uz chcel mat uzavrene tak som jej naznacil (berte v uvahu fakt ze som sa to cele snazil prezentovat jemne tak aby som jej tym co vravim nejako neublizil-(mozno chyba)) ze uz fakt dalej nemozem a ze tak ci onak by sme nemohli dalej fungovat a ze z mojej strany to bola obrovska chyba. Na to reagovala ako zvycajne ale uz pritvrdila. Zacala hadzat na FB statusy o svojej depresii a o tom ako planuje koncit zo zivotom. Mam pocit ze to pise na svoju zed ale vydiet to mozem iba ja (mozno som paranoidny no je tam moznost ze sa stym zverila aj jednej kolegini ktora na mna uz hodne dlhsi cas podozrivo zazera). Dokonca som nasiel na mojom pracovnom stole vyrezavaci skalpel aj s cepelami co mi pptom napisala do spravy aby som jej to postrazil ze si zatial nechce nic spravit.
Pride mi to akoby si povyberala jednotlive zavery o nas z predoslich debat a vytvorila si nejaky svet kde opustam manzelku a vsetko naokolo a zakladam novy zivot snou. Pricom som jej dal jasne najavo (napisal) milionkrat ze medzi nami nemoze byt nic viac. A ze sa musi odomna odputat. 
A teraz k zaveru. Aj napriek vsetkym roznym radam na internete kde nedoporucuju (doporucuju) priznavat neveru som sa rozhodol ze to manzelke oznamim. Najpravdepodobnejsou verziou bude ze sa rozvedieme. Uprimne z jej reakcii na podobne tematiky mi nic ine nevychadza. Nemozem to v sebe dusit a tvarit sa akoze nic ked viem ze v blizkej buducnosti si naplanovala aj porod a vsetky ostatne zalezitosti okolo nasho zivota. Uprimne ma mrzi ze som ju sklamal a neviem si celkom predstavit co to spravi z jej psychikou no pride mi nefer ze by sa to nemala dozvediet. (nehovoriac o tom ze ak by si konkretna osoba siahla na zivot tak by som sa s urcitostou zrutil ja sam-mam pocit viny za to vsetko).
Otazka znie. Co mam spravit s mladou beznadejne zamilovanou osobou ktora si podla vsetkeho siahne na zivot ak sa to este ktomu cele prevali. Rozmyslal som ze by som kontaktoval jej rodinu predtym nez by som jej oznamil ze je to vonku. Nech jej skusia nejako pomoct. Bohuzial ja osobne nemam ako… Z jej strany by som jej pomohol iba ak by som snou zacal zit. Odmieta fakty ze ma zivot este pred sebou a tak. Fakt sa obavam najhorsieho. Prave preto  uz nemam viac moznosti nez kontaktovat odbornika.. 
Moja zena je pre mna uplne vsetko. Som slovak dlhodobo zijuci v UK ktory sa prestahoval z anglie (kde sme sa s manzelkou poznali) a jedine vazby pre mna v CR su jej rodina, znami a kolegovia. Takze ak pride k najhorsiemu tak odtial pravdepodobne oddidem naspat na SVK. Co sa tyka mna tak najviac ma mrzi podraz na manzelku. Je to uzasny clovek. No budem respektovat a chapat ak ma po tomto uz nebude chciet vydiet. 
 Na druhej strane si uvedomujem ze moj „spasitelsky syndrom“ zmrvil asi vsetko co sa dalo.
V jedno dufam a to ze sa z toho obe dostanu bez ujmy… 
Vopred dakujem za nazir a radu.
Radek