Neviem či žijem s mamánkom

Dobrý deň, mám taký problém…mám priateľa ktorý nikdy predtým nemal vážny vzťah a po 4 mesačnom vzťahu som otehotnela všetko bolo super..on bol úžasný a skvelý, pozorný, milý, starostlivý a láskavý,…s jeho mamou a sestrou sme si hneď sadli prišli mi ako láskavé a milujúce ženy, jeho sestra má muža a 2 chlapcov a môj priateľ je ich strýko, milujú ho a on ich…ale keď som otehotnela posledné dni s bruškom sme už bývali u jeho rodičov…to som ešte nevedela že jeho otec je sebestredný egoistický a bezohľadný človek. Keď sa maličký narodil mal nejaké zdravotné komplikácie…takže som s nim bola 3 týždne v inej nemocnici…priateľ tam za nami chodil a snažil sa mi byť oporou ale párkrát dokonca prišiel so svojou mamou a ešte chcela prisť aj sestra s deťmi to už som zamietla…stále som ešte nevidela tú fixáciu na rodinu…začali sme teda bývat u rodičov kým sa nám nedorobi bývanie…priateľ s jeho otcom celé dni bývali na stavbe takže som bola s malým stále sama a keď prišiel len sa najedol sprcha a padol do postele, vôbec sme sa nerozprávali, nespýtal sa ako sme sa mali, ani ma pomaly neobjal, nepritúlul vôbec nič..bola som z toho frustrovaná a hodně som si ten svoj hnev vybíjala na maličkom…kričala som po ňom čo ma teraz moc mrzi…keď sme sa konečne po 3 mesiacoch prestahovali myslela som že už budeme mať kľud a súkromie. Ale opak bol pravdou..jeho sestra býva oproti nám takže boli u nás každú chvíĺu, chlapci kričia bijú sa stále medzi sebou a majú uštekaného psa ktoreho vzala vždy sebou a samozrejme mi malého zobudili…nehovoriac o tom že keď sme boli ešte u rodičov jeho otcovi bolo jedno že maly spinká on si tam zapal nahlas rádio alebo telku absolutne bezohladny a samozrejme ja som ho potom 2 hodiny uspavala…keď som niečo povedala priateĺovi tak už som bola nevďačná a nepríjemná a podobne…lenže on to decko neuspal…zase len ja…no dosť čo uštekaný pes a urevané decká stále bolo počuť tak ešte jeho otec tu bol nonstop každý deñ …buchal, vrtal, brusil …zase bez ohladu na maleho…uplne sme sa začali odcudzovať aj intimne…ja som bola večne nahnevaná a on utekal od týchto problémov..za kamarátmi alebo k rodičom či k sestre…ohovárali ma preberali aká som zlá matka a nepríjemná nahnevaná ženská….až som jedného dňa už nemala silu ho ani pozdraviť a keď sa zase vrátil o 6 ráno z akcie tak som sa zbalila a odišla a malemu tam nechala…hneď mi pisal kam som šla že má o mňa strach a bla bla…ale keď ma nechával samu s malym stale to nemal strach…no vratila som sa ale dobre 3 dni sme okolo chodili len ahoj ahoj…vôbec som nemala silu mu niečo povedat alebo sa s ním porozprávať čo ma trápi…nakoniec po rozhovore s kamaratkou som nabrala odvahu a požiadala ho o rozhovor…že mám taký a taký problém a že takto niesom šťastná…no polovicu z toho čo som mu povedala nerozumel a nevidel v tom problém…samozrejme to všetko povedal mamičke že aký sme mali rozhovor a je pravda že rodičia sem už tak často nechodia…ale spravili si tu tzv.letné sídlo a my takmer každý víkend chodíme na obed k rodičom…keď tam nejdeme na obed tak len na kaffe a zakusok, priateľ by tam bol najradšej cely deñ ale ja nechcem…ja chcem isť aj niekam na vylet do prirody…maly bude mat takmer rok a my sme boli na vylete 1x ak neratam vylety k mojim rodičom 300km…3x za rok..stále robí len to čo chce on…ide kam chce on najradšej má sedieť niekde v kruhu ľudí priateľov alebo rodiny a chlastat…čo ja proste robiť už nebudem…pretože na takéto veci má čas na priateľov a rodinu ale na mna s malým keď chcem ist na výlet tak povie že nemá čas lebo musi kosiť a makat okolo baráku…ani na hodinku nejde…má výbornú výhovorku že ho boli noha lebo ju mal skoro rok dozadu operovanu necvičil si s ňou a zanedbal liečbu a teraz sa divi že ho ro stale boli…ale keď ide hrat futbal, na kolo alebo chlastat tak to ho noha neboli…uz začinam byť z toho zúfalá…ja sa poznám…ja mu začnem aj s malým utekat na výlety sama…ale dosť možné že si budem k nám hľadať spoločnosť…ako mám pretrhnuť to jeho puto s rodinou…každý deň ide pozrieť tých malych chalanov a oni plaču keď odchadza…a s mamou si piše alebo volá tiež pomaly každý deň pripomina mu technicku doktpra a podobne…radí mu čo má robiť čo má hovoriť…aj keď sa povadime tak uteka za ňou a ona mu radi že sa musime porozpravať…mam ju moc rada je to fajn ženska aj jeho sestra ale ja nepotrebujem byť s nimi stale 3x do týždňa…keď nepride ona tak on ide pozrieť ju alebo jej aspoň zavolá…pomoc…