Zvládanie emócií

Dobry den, 
moj problem sa tyka zvladania emocii. Vsimla som si na sebe opakujuce sa chovanie, ked je nejaka vypata situacia kde som nefer obvinena alebo mi niekto ublizi, akoby stracam schopnost sa normalne vyjadrit. Lomcuju mnou emocie, bolest alebo hnev, vrie to vo mne ale mlcim. Ked je to pri mojom partnerovi je pravdepodobne, ze na neho nakricim a potom ma to mrzi ale pri ludoch s ktorymi si nie som az tak blizka zostavam radsej ticho. Uvediem priklad, moja kamaratka ma mat rozlucku so slobodou a pred pol rokom sa rozhodla ze ju chce mat na Malte. Mne sa vsak odvtedy zmenila zivotna situacia a je to nad moje momentalne finacne pomery – chodim do skoly a nezarabam, zijem vo viedni u priatela na byte inak by som si to nemohla dovolit. Preto ked dievcata isli kupovat minuly tyzden letenky povedala som ze nech si ich kupia bezo mna, ze ich dokupim ked sa mi situacia vyriesi (ked si najdem pracu, byvanie proste dam si zivot doporiadku). A to zacalo peklo zo strany nevesty, kde ma porovnala so vsetkymi kamaratkami a aka som zla lebo ved si na to mam pozicat od nej peniaze tak ako aj dalsie dve holky urobili. Mne to nepride ok, ja nemam bohatu rodinu ako ona, mam iste zdravotne problemy ktore ma kazdy mesiac stoja nemalo penazi (infuzie, lieky, atd). Toto vsetko ako moja kamaratka o mne vie no napriek tomu som podla nej zla lebo dobra kamaratka by si inak usporiadala priority. Nahrala mi vazne neprijemne spravy a ja na ne nie som schopna odpovedat citim sa ublizena no zaroven viem, ze ked sa jej pokusim odpovedat tak je mozne ze na nu vyplujem vela hnevu a nechcem ju ranit. Takto to mam v zivote bezne, mam pocit ze si o mna kazdy s prepacenim utrie hubu lebo ja som ta co si vzdy vsetko necha… Poprosila by som o radu ako sa s tym naucit pracovat. Dakujem.