Starší dotaz #2481

Dobrý deň, volám sa Júlia a rada by som Vás požiadala o radu, nie pre mňa, ale pre mne veľmi blízku osobu, konkrétne môjho priateľa. Pokúsim sa stručne charakterizovať jeho problém, pretože on sám by za psychológom asi nikdy nešiel a ja mám pocit že situácia je už naozaj veľmi vážna. Ak prekročím povolenú dĺžku emailu, poprosím Vás o pochopenie a trpezlivosť dočítať ho až do konca. Nemám bohužiaľ psychologické vzdelanie, ale ak existuje niečo ako "syndróm Dr.Jekylla a Mr.Hydea", tak môj priateľ to určite má. Má 24 rokov (ja 21), sme spolu pol roka a všimla som si, že ho trápia veľmi prudké zmeny nálad, ktoré sa absolútne nedajú predvídať. Pre lepšie pochopenie: väčšinou je to veľmi milý, citlivý, bezproblémový človek, perfektne spolu vychádzame, dokonca plánujeme budúcnosť. Ale niekedy, bez akéhokoľvek spúšťača, mu proste "prepne". Je to naozaj ako keby ste šťukli ovládačom. Zrazu je z neho jedinec, ktorý neznesie dotyk (hoci inak má fyzickú blízkosť veľmi rád), je depresívny, nekomunikuje, a ak áno, sú to len samé výčitky. Dokáže sa obviniť zo všetkého, aj keď to jeho vina vôbec nebola. Všetko, čo sa mu povie, dokáže prekrútiť tak, aby z toho vyšiel vinný, ani čo by mu to spôsobovalo nejaké zvláštne zadosťučinenie. Je dysgrafik, a stále sa obviňuje že nevie poriadne písať, hoci vie že je to porucha ktorá vznikla dávno predtým než sa narodil, takže to nemôže byť jeho vina.V normálnom stave je veľmi otvorený a rád sa rozpráva, v tomto stave sa uzatvára sa do seba. Nereaguje na žiadne pozitívne signály, pozerá do zeme, nie na človeka, hlas má poklesnutý, znie ako keby sa hneval sám na seba (toto mi neskôr aj potvrdil). Stále tvrdí že všetko je jeho vina, že nám kazí vzťah, že je neschopný, že si tým musí prejsť sám a nechce nikoho ťahať so sebou. Celé to trvá od niekoľkých minút/ hodín až po niekoľko dní. Nedávno v takomto stave mi povedal, že jeho vedomie je neovládateľné, že ho musí stále držať na uzde, lebo ak čo len chvíľu poľaví v pozornosti, prevládne "ten zlý". Je pozoruhodné, že on si počas toho stave uvedomuje, že to nie je on, ale nedokáže sa z toho vymaniť a ja mu naozaj neviem pomôcť. Toto je prirodzene veľmi ošemetná situácia pre nás oboch, hlavne preto, lebo sa nedá predvídať a čo je horšie, prichádza stále častejšie. Viem, že pred dvoma rokmi mal podobné problémy (ak nie tie isté),len to sme sa ešte nepoznali poriadne, nuž to neviem posúdiť, vtedy to prežíval veľmi zle, ale na život si údajne nikdy nesiahol (kvôli tomu ho ale vyhodili zo školy, čo si stále vyčíta ako najväčšie zlyhanie vo svojom živote). Tie problémy trvali dobre vyše pár mesiacov. Keď ho ale chytia tieto stavy, mám oňho naozaj obavy, lebo vraví také veci že to znie ako keby si chcel ublížiť. Viem že ľuďom okolo by nikdy neublížil, ale sebe asi áno. Mám veľký strach že sa načisto zblázni. A ešte, neviem či to s tým nejako súvisí, ale nedávno sa naňho vykašľali obaja najlepší kamaráti (iných nemá) a nesie to veľmi zle. Už pred vyše mesiacom sme sa rozprávali že pre jeho dobro by s tým mal zájsť za doktorom, súhlasil, ale potom sa cítil dobre. A po mesiaci to prišlo opäť. Prosím napíšte mi čo si o tom myslíte, lebo ja som už dosť zúfalá, veľmi by som mu chcela pomôcť, ale v tom stave nereaguje na žiadne milé slová ani nič. Ani ma nenapadlo sa s ním kvôli tomuto rozísť, je to problém, ktorý musíme vyriešiť, len neviem ako… Veľmi pekne Vám ďakujem za pomoc a za odpoveď.